Škola v prírode na Slnečnom Majeri
Aj v tomto roku sa žiaci našej školy zúčastnili Školy v prírode. Aj keď sme začínali 1. apríla, nebol to žiaden žart a nežartovalo s nami ani počasie. Devätnásť žiakov z 3. a 4. ročníka spolu s tromi pedagógmi: Mgr. Martinou Hažlinskou, Mgr. Gabrielou Brejovou a Mgr. Emíliou Michalovovou a pod starostlivým dohľadom pani zdravotníčky Ivety Kočišovej, mohlo v peknom slnečnom počasí (občas aj trošku veternom) spoznávať krásy Nízkych Beskýd v pohorí Busov na Slnečnom majeri v Stebníckej Hute. Už cestou tam sme navštívili Zborovský hrad. Odvaha nám nechýbala ani na druhý deň a všetci do jedného sme si vyskúšali jazdu na koni.
O-Sense
Taaaaaak. Podarilo sa. Už sme boli v divadle v tomto roku všetci. Áno, aj v tomto roku sa nám podarilo, že sa postupne všetci žiaci vystriedali na jednotlivých predstaveniach v divadle, konkrétne v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Každý rok sa snažíme, aby sa mohli naši žiaci dostať na kvalitné divadelné predstavenie, aby tak zažili nádheru divadelného umenia na vlastnej koži. Šetríme si kultúrne poukazy a nakoniec objednáme vstupenky tak, aby pre rodičov nebolo drahé pustiť dieťa na takú akciu. 
Áno, aj naše dievčatá sa menia...
Oslávili sme :)... Síce o deň neskôr, ale o nič menej. Bolo to milé, priateľské posedenie všetkých našich pedagogických, nepedagogických a odborných zamestnancov v príjemnom prostredí reštaurácie Skalný orol v Giraltovciach. Chýbali iba traja z nás. Keby nie, bolo by nás presne štyridsať :). Úvod patril zamysleniu: nad tým, aký dôležitý je učiteľ a aká dôležitá je škola v živote dieťaťa, aká dôležitá je láskavá výchova a srdečnosť každého zamestnanca a aké podstatné sú úcta, ohľaduplnosť a dobré vzťahy na pracovisku. 
Rok ubehol ako voda a my sme si znova 21. marca pripomenuli Svetový deň Downovho syndrómu. Tento deň by mal poslúžiť na lepšie pochopenie života ľudí s Downovým syndrómom. 21. marec nie je vybraný náhodou. Je symbolom zhluku 3 chromozómov na 21. chromozómovom páre, ktoré spôsobujú Downov syndróm. Od roku 2006 si ho každoročne pripomína viac ako 65 krajín sveta, vrátane Slovenska. 
8. marec bol v tomto roku v piatok. Časť nášho kolektívu bola práve na lyžiarskom výcviku, v pondelok zas bola MZ, v utorok nemohli prísť niektoré kolegyne... a tak sme si oslavu sviatku všetkých našich ženičiek preložili na stredu 13. marca. Stretli sme sa popoludní v našej školskej jedálni. Pán zástupca v mene vedenia školy aj v mene všetkých mužských kolegov predniesol kratučký príhovor pre všetky naše zástupkyne nežnejšieho pohlavia. Potom sme spolu rozdali darčeky (veríme, že kniha príbehov Nikdy sa nevzdávaj azda poteší každú žienku z nášho kolektívu), nasledovala voňavá kávička a svieži šľahačkovo-jogurtovo-jahodový zákusok... 
Vážení rodičia, milí žiaci,