Rozlúčka s kolegami

28. jún bol pre nás - všetkých zamestnancov našej školy - sviatočne krásny aj smutný zároveň. Naši dlhoroční kolegovia, Mgr. Božka Pantlikášová a Mgr. Jonatan Balaž, nás pozvali na slávnostný obed spojený s „posedením až do večera“ do reštaurácie Skalný orol v Giraltovciach pri príležitosti ich odchodu do dôchodku.
Ďakujeme za toto nádherné pozvanie, milí naši kolegovia. S úctou a láskou sme ho prijali a strávili s Vami krásne chvíle popretkávané rozhovormi a spomínaním...

A prečo boli pre nás títo kolegovia takí vzácni? Nech sa páči, začítajte sa do príhovoru, ktorý odznel v úvode posedenia, a dozviete sa viac:

Vážená pani kolegyňa Pantlikášová, vážený pán kolega Balaž,
venovali ste veľa rokov zo svojho života našej škole a ľuďom, ktorí v nej pracovali, ktorí v nej pracujú v súčasnosti, tiež deťom, ktoré ste učili. V mnohých z nás ste zanechali výraznú stopu. Je to pocit láskavosti, láskavej prísnosti a predovšetkým ľudskosti, ktorý sa nám vynorí v mysli zakaždým, keď si na vás spomenieme.
Do dnešného dňa ste prešli pekný úsek života a mnohí, ktorí s Vami v súčasnosti pracujú, možno ani netušia, čo všetko bolo predtým, ako vás spoznali.
Preto sme si pripravili takú retrospektívnu návštevu do minulosti z údajov, ktoré sa nám podarilo zistiť. Ak by bolo niečo treba doplniť alebo opraviť, nech sa páči...
Takže, ak dovolíš, Božka:
Naša Božka sa narodila 20. júna 1955 ako Božena Martičeková v Bardejove. V roku 1974 zmaturovala na gymnáziu v Bardejove. Hneď nato pracovala ako vedúca pionierskej skupiny na ZDŠ v Giraltovciach. Od roku 1976 v Materskej škole v Brezove, o dva roky v Materskej škole v Giraltovciach, podotýkame, že aj na pozícii pani riaditeľky. V roku 1981 ukončila predškolskú výchovu na Filozofickej fakulte v Prešove. 11. 9. 1996 absolvovala rozširujúce štúdium v odbore učiteľstvo pre 1. stupeň.
A 12. 9. 1996 nastúpila pracovať do našej školy.
Samozrejme, medzitým sa stihla vydať a vychovať dvoch synov...
Takže od septembra 1996 má naša škola to šťastie zamestnávať pani učiteľku, ktorá je nesmierne pracovitá a zodpovedná, vie, čo chce u detí dosiahnuť a vie, ako to treba urobiť. Jej úsudok je vždy presný a objektívny.
Na Teba, Božka, asi najviac sedí prívlastok: láskavo prísna. A to je zároveň asi najlepší a najosvedčenejší prístup k deťom. A ja osobne si na Tebe, Božka, nesmierne vážim Tvoj charakter:
keď sa Ťa na niečo spýtam, nikdy neklameš, netaktizuješ, odpovedáš s triezvym úsudkom, nezaujato, nevypočítavo, čo najobjektívnejšie... A to aj vtedy, keby Tvoja odpoveď mala Tebe samej priniesť nejakú nevýhodu, prácu navyše a podobne... To nedokáže hocikto.
Už oddávna sa venuješ divadelnému krúžku, učíš deti tomuto remeslu, vieš ako na to. Keď som ťa raz pozorovala, povedala som si: Tak toto by som ja asi nevedela.
Naozaj aj to treba vedieť, treba totiž ovládať dobrý didaktický postup. Vôbec nie je ľahké nacvičiť divadelné predstavenie s deťmi základnej školy. Okrem toho, samozrejme, vytvoriť alebo pozháňať všetky scény, kostýmy, rekvizity...
Počas 22 rokov v našej škole si musela byť triednou učiteľkou najmenej 80 deťom a nacvičiť možno aj 50, ak nie viac divadelných predstavení.
Veľmi pekne ďakujeme za všetko. Kiežby sa našiel niekto, kto by skúsil v tom pokračovať ďalej tak dobre ako Ty.
A teraz, ak dovolíte, pán učiteľ Balaž, niečo o Vás:
Pán učiteľ Balaž sa narodil 13. mája v roku 1954 v Blatných Revištiach na Zemplíne.
V roku 1973 zmaturoval na gymnáziu v Sobranciach. Určitý čas pracoval na ZŠ v Blatných Remetách. A v roku 1980 ukončil Pedagogickú fakultu v Prešove v odbore: učiteľstvo dejepisu a občianskej výchovy. V roku 1980 nastúpil do práce v našej ZŠ, medzitým absolvoval základnú vojenskú službu. Po jej ukončení pracuje v našej škole až doteraz.
Za to šťastie, že vôbec pracuje v našej škole vďačíme zrejme teraz už manželke pána učiteľa, do ktorej sa zahľadel na vysokej škole a vďaka ktorej prišiel do Brezova. Po svadbe prišli na svet aj dve deti, Zuzka a Matúš, z ktorých sú dnes už dospelí mladí ľudia.
V roku 1988 po smrti pána riaditeľa Michalka bol poverený riadením školy a onedlho sa stal prvým zvoleným riaditeľom školy.
A treba povedať, že toto oslovenie ste si Vy, p. Balaž, právom zaslúžili. Každý, kto v tom čase v škole pracoval alebo chodil do školy ako žiak, vedel, že je to škola, ktorá sa stáva viac a viac uznávanou v širokom okolí i na celom Slovensku. Škola sa totiž začala neuveriteľne rozvíjať v počítačovej oblasti ako žiadna iná vo svojom okolí.
Ako prvá základná škola na Slovensku začala používať počítače vo vyučovaní a bola to predovšetkým Vaša zásluha, že sa také niečo mohlo diať.
V marci 1990 začala v škole fungovať Asociácia pre mládež, vedu a techniku: AMAVET. V tom čase sa v škole využívalo desať 8-bitových počítačov (Maťo), ktoré škola zakúpila z vlastných prostriedkov. A to musel chcieť a urobiť pán riaditeľ. Teraz si také niečo nevieme ani predstaviť.
Škola sa začala zúčastňovať na celoslovenských výstavách Dni Amavetu, kde ako jediná základná škola zo Slovenska mala vlastnú počítačovú expozíciu. Za to vtedy škola získala Cenu námestníka ministra školstva.
V roku 1991 sa konal pod vedením pána riaditeľa Balaža týždňový výlet 23 žiakov do Paríža so zastávkou v Salzburgu a v Mníchove. Navštívili: múzeum a vzdelávacie centrum mladých: La Villete, múzeum v Louvre, Eiffelovu vežu, katedrálu Notre Dame, zámok Versailles, pahorok Montmartre a baziliku Sacré-Coeur.
Vo svojich priestoroch škola zorganizovala tiež Dni Amavetu okresu Bardejov.
Škola začala navštevovať ako vystavovateľ vlastnej počítačovej a keramikárskej činnosti výstavy učebných pomôcok MedActa v Nitre: spolu najmenej štyrikrát. V roku 1992 sa uskutočnil výlet do Rakúska a Nemecka. Navštívili predvianočnú Viedeň, Natuhistorisches museum vo Viedni, Deutsches Museum v Mníchove, Olympijský park v Mníchove a predvianočný Salzburg.
Základná škola v Marhani zorganizovala vo svojich priestoroch celoslovenský seminár „Využívanie PC vo vyučovacom procese" s vlastnými prednáškami a praktickými ukážkami k danej téme. V roku 1993 škola vytvorila prvý počítačový rozvrh.
V roku 1994 bola škola splynofikovaná.
V roku 1996 bol v škole prvýkrát zavedený internet, v tom čase fungoval však ešte obmedzene cez samostatnú telefónnu linku na jednom počítači, viac menej ukážkovo. V roku 1997 bol zavedený internet cez nadáciu OSF. Marhanská škola sa ako jedna z prvých na Slovensku (v poradí 38.) zapojila do projektu Infovek. Dlhodobo tiež úspešne naďalej pracovala s programovateľným Legom, s programom Baltazár a Baltík. Škola už v tom čase organizovala denné letné tábory zamerané na programovanie.
V roku 2000 bol v rámci projektu Infovek v škole zavedený satelitný internet. V tej dobe to bola neslýchaná novinka, dalo sa už sledovať video online. Takéto zapojenie malo v tom čase na Slovensku len 6 základných škôl. V tomto roku škola tiež dostala prvé programovateľné stavebnice Lego RCX ako prvá na Slovensku. V práci s nimi škola dosiahla viaceré zaujímavé úspechy, zúčastňovala sa mnohých súťaží, napríklad na československej úrovni v Hradci Králové, kde žiaci Peter Šoltýs a Miroslav Gall získali vo svojej kategórii 3. miesto. Ďalší úspech zožali žiaci Jozef Čorba a Dominik Eliaš, ktorí sa stali majstrami Slovenska v programovaní Lega RCX na súťaži v Banskej Bystrici. Už vtedy bol o škole natočený jeden diel seriálu Okná internetu, ktorý vyrobila televízia Harom a odvysielala ho s dvomi reprízami Slovenská televízia.
Marhanský klub Amavetu sa v rokoch 2000 a 2002 medzinárodných výstav Invence v Prahe. V rokoch 1986 – 1997 sa uskutočňovali pravidelné družobné návštevy so základnými školami vo Všechoviciach a v poľskom mestečku Nowy Sacz.

učiteľ Balaž bol úspešným riaditeľom školy až do roku 1997, po ktorom funkciu prevzal Mgr. Adam Gall.
Bolo to veľmi úspešné obdobie pre našu školu a za to všetko Vám, pán kolega, patrí náš obdiv a veľká vďaka.
Keď som tu prišla pred 14 alebo rokmi pracovať, stále mi najprv napadlo oslovenie: pán riaditeľ, nie: pán učiteľ, lebo ja som si Vás pamätala aj obdivovala práve z čias, keď ste boli riaditeľom.
A myslím si, že toto oslovenie -- pán riaditeľ -- by Vám právom malo zostať navždy.

Za všetko, čo ste obaja pre našu školu urobili, Vám patrí veľká vďaka. Obrovská vďaka by určite zaznela aj z úst všetkých žiakov, ktorí mali tú česť, že ste ich učili alebo viedli. Dnes, keď sa ocitáte na ceste za zaslúženým odpočinkom, by sme si veľmi priali, aby sme dokázali kráčať aspoň spolovice tak dobre vo Vašich šľapajach.
Zo srdca Vám všetci prajeme predovšetkým veľa zdravíčka, aby ste si ten dôchodok užili čo najkrajšie, veľa šťastia, Božieho požehnania, veľa rodinnej pohody, radosti z detí, vnúčat i pravnúčat.
Prijmite od nás darček, ktorý sme všetci spoločnými silami pre Vás pripravili (poznámka autora: polohovacie relaxačné kreslá). Nech je odteraz pre Vás každé dôchodkárske leňošenie či oddychovanie aj milou spomienku na nás.
Zo srdca za všetko ďakujeme.

zábery z posedenia

Ing. Monika Vojteková