Naša škola v prírode

Správy z domova i zo sveta :)

V dňoch 16. 4. až 20. 4. 2018 sme spolu s našimi štvrtákmi strávili päť nádherných dní v škole v prírode na Slnečnom Majeri v Stebníckej Hute.

Všetko začalo trošku neisto. V pondelok ráno nás ešte v Marhani prekvapilo slabé mrholenie. Musíme sa priznať, že nás to trošku zneistilo: Vydrží nám počasie? Budeme môcť splniť všetko naplánované? Ale nakoniec sa všetko na dobré obrátilo...
Náladu nám hneď v autobuse vylepšil pán šofér: p. Šoltýs: mal úžasný prístup, ochotu a žiadne prípadné čakanie mu nerobilo problém.

Za všetko mu veľmi pekne ďakujeme. Naplánovali sme si návštevu Zborovského hradu, jeho obhliadku a súťaženie pod jeho hradbami. Počasie sa nám upravilo a bolo priam ideálne… Cestu na Zborovský hrad sme všetci zvládli bez problémov. Obdivovali sme prírodu, rozprávali sme si príhody zo života a o chvíľočku sa už pred nami týčili hradby, ktoré nás prekvapili svojou majestátnosťou… Po obhliadke hradných priestorov sme sa posilnili a rozdelili do súťažných skupín. Úlohou každej skupiny bolo podľa mapy Zborovského hradu nájsť miesta, kde boli ukryté vedomostné úlohy z hradnej histórie. A keďže máme bystrých žiakov, správne odpovedať pre nich nebolo až také zložité. Náš zážitok z hradu sme ešte vylepšili dobrým skutkom. Odniesli sme vo vedrách piesok pre pracovníkov, ktorí tento hrad rekonštruujú.
Na Slnečný Majer sme zavítali popoludní. Žiaci sa ubytovali v pekne upravených, čistučkých izbách so samostatnými sociálnymi zariadeniami a TV. Po neskoršom obede sme sa stretli v spoločenskej miestnosti a dohodli sme si spoločné pravidlá počas pobytu. Našu školu v prírode sme nazvali COOL SCHOOL, čo malo symbolizovať, že to bude škola, kde si všetko naplno užijeme a budeme sa cítiť „coolovo“. Predstavili sme si signál, ktorý nás bude zvolávať ku každej činnosti. Žiakov sme rozdelili do štyroch skupín, v ktorých si mali dohodnúť názov svojej skupiny, bojový pokrik a spoločný znak, ktorým sa ako skupina budú označovať. Tak nám vznikli z našich školákov banditi, silná štvorka, rýchle strely aj marvely.
Pred večerou nás čakala jazda na koni. Každý žiak prekonal menší či väčší strach z koníka, vysadol naň a prešiel na ňom pár desiatok metrov. Dokonca aj my (vedúce) sme po naliehaní našich žiakov prekonali obavy a so sebazaprením na koníka vysadli…
Potom sme si pozreli, ako jazdia mladé „profesionálky“… Zistili sme tiež, ako dlho trvá koníkovi výcvik, kým dokáže skákať cez prekážky...
Po chutnej večeri nás čakal prvý spoločný večer. Všetky skupiny sa predstavili... vyhodnotili sme celý deň, zahrali sme si spolu rôzne hry a unavení sme sa pobrali do svojich izieb.

Druhý deň nás potešil pekným počasím. V dopoludňajších aktivitách, po rannej rozcvičke a chutných raňajkách, sme si dopĺňali denníky, vypracovali sme pracovný list zo slovenského jazyka, zahrali sme si hry v prírode a naplno využili ihrisko. Počas celého pobytu fungovala medzi nami pošta. Každý z nás mal svoju obálku, do ktorej mu ktokoľvek mohol napísať niečo pekné. Každý deň nás vítali plné obálky lístočkov a malých sladkostí, ktoré každého veľmi potešili. Poobede sme mali tvorivé dielne, kde si každý vybral jeden kameň a ten si vymaľoval. Tak sa nám kamene premenili na lienky, žralokov, ovečky, vlkov, kone a pod.
Popoludní nás malá prechádzka priviedla na miesto, kde sme sa naučili, ako chrániť prírodu a prečo je dôležité si ju vážiť a starať sa o ňu. Tu mali naši výletníci za úlohu zobraziť školu z prírodného materiálu, ktorý nájdu okolo seba. Tak vznikala škola z prútikov, konárikov, kamienkov, lístia… - nadpis školy z kvetín a kôry, matematické výpočty znázornené konárikmi a dokonca aj napodobenina učiteľky (kde nezabudli ani na detaily, ako sú: podpätky na topánkach a okuliare :) ).
Po návrate nás čakala ešte dvojhodinovka v bazéne, kde sme sa poriadne vyšantili, prekonávali strach alebo zdokonaľovali svoje plavecké zručnosti… S radosťou môžeme konštatovať, že nikto z nás nemal s vodou žiaden problém a čas strávený v bazéne nám naozaj rýchlo ubehol.
Po chutnej večeri sme mali večer plný hier, kde sme spoznávali chute rôznych jedál so zaviazanými očami, zhodnotili sme večer a odovzdali odmeny za uplynulý deň.

Streda, tretí deň výletu, býva podľa našich dlhodobejších skúseností „kritickejším dňom“. Začína nás ovplyvňovať deficit spánku, začína sa nám cnieť za domovom a niektorí naši kamaráti nám začínajú trošku liezť na nervy. Našťastie, nebolo to až také katastrofálne. Menšie nezhody medzi žiakmi sme si vydiskutovali, dohodli sme sa, ako budeme riešiť prípadné problémy a naozaj to tak aj fungovalo. Keďže sú naši štvrtáci rozumní, nenechali si pokaziť ani tento deň: čakalo nás totiž hľadanie pokladu, matematika v prírode, futbal, tvorivé dielne – zvieratko z CD-čka. Našli sme si tiež nových kamarátov: psíkov Ruda, Rickyho a Cézara. Rudo nám prirástol k srdcu, dokonca si s nami zahral futbal a pravidelne nás rozosmieval. Ako vďaku dostal od nás medailu :-). Popoludní nás čakal opäť príjemný dvojhodinový bazén. Hneď po večeri sme si boli pozrieť múzeum trofejí, ktoré sa nachádza v Slnečnom Majeri. Večerný program sa niesol v duchu súťaženia o kúsok čokolády a súťaženia o najšikovnejšiu Popolušku. Tak, ako každý večer, vyhodnotili sme celý deň, pochválili to, čo bolo fajn, rozobrali to, čo bolo horšie, ocenili víťazov. V tento deň zaspali všetci veľmi rýchlo, čo bolo predzvesťou toho, že ten ďalší deň bude naozaj fajn.

Štvrtok bol krásny, slnkom zaliaty deň, nielen v počasí, ale aj medzi nami. Ako veľká spoločná partia, ktorá drží spolu a každý si s každým rozumie, sme sa vybrali na túru po okolí. Nikto nehundral, každý mal dobrú náladu a to nám pomohlo k tomu, že sme to bezproblémovo zvládli. Dokonca silní pomáhali slabým bez toho, aby ich niekto k tomu naviedol.
Cestou sme obdivovali prírodu, pátrali po stopách tvorov, ktoré v lese zanechali odtlačky, našli sme mláďatko užovky, obdivovali žabky, zopakovali si z prírodovedy tému živočíchy a naučili sa pomáhať si navzájom. Pracovali sme s kompasom a s lupou. Poobede sme si urobili voľný športový program, kde si každý zvolil športovú činnosť, ktorú chce vykonávať. Za odmenu sme si urobili opekačku a pripravili sme srdiečkové poďakovanie pre tých, ktorí sa o nás príkladne starali (majiteľku, kuchárov, čašníkov, tety upratovačky). Spoločne sme si potom maľovali na tvár, ruky…
Večerný program bol plný prekvapení… Začal sa tým, že sme všetkých školákov pasovali za absolventov školy v prírode, dostali sme pamätné listy, medailu, sladkú odmenu a jednu „po zadku“ (nebojte sa, len tak jemne – preventívne – v rámci srandy) s bedmintonovou raketou. Najväčším prekvapením pre školákov bola torta, ktorá nám urobila veľkú radosť a všetci si na nej pochutili. A večerná diskotéka bola aktívnou bodkou večera. Tu sa zabavil každý tak, ako najlepšie vedel.

Piatok ráno bol plný balenia a upratovania, ale aj napriek tomu, sme nezabudli na poďakovanie našej pani zdravotníčke: Ivetke Kočišovej, ktorá bola naozaj úžasná. Vždy ochotná pomôcť – ráno, na obed, večer, ba aj v noci… Nikdy sa na nikoho nemračila a vyliečila akúkoľvek našu „boľačku“. Poďakovanie smerovalo aj našim pedagogickým pracovníčkam, pani Emílii Michalovovej a pani Kataríne Petríkovej, ktoré sa o všetko starali a školákom pripravili program plný hier a zábavy. A v neposlednom rade patrí poďakovanie aj našim „školákom v prírode“, ktorí boli perfektní. Ukázali, že majú naozaj dobré srdiečko a ako kolektív fungujú na jednotku s hviezdičkou. Každý absolvent dostal diplom, v ktorom sme vyzdvihli jednu jeho naj vlastnosť, ktorou vynikal pred tými ostatnými, ako napr. najtalentovanejší tanečník, najsnaživejší, najgentleman, lámač dievčenských sŕdc, najenergickejší, najkreatívnejší, najpohotovejší, najpohoďák, najprekonávateľ prekážok...atď.
Cestou domov sme si naplánovali navštíviť Skanzen v Bardejovských Kúpeľoch – Múzeum ľudovej architektúry - najstaršie zariadenie svojho druhu na Slovensku. Na ploche 1,5 ha v parkovej a záhradnej úprave etnoparku sme zavítali do 24 expozičných objektov, ktoré prezentujú ľudovú kultúru dvoch etník – slovenskej a rusínskej.
A na konci nášho každého výletu nesmie chýbať zmrzlina a obchodíky – toto pravidlo sme neporušili ani teraz. Deti si pochutili na jadranskej zmrzline a kúpili domov nejaký malý darček pre svoju rodinu. Unavení, ale šťastní sme sa vrátili do našej rodnej Marhane. Vidieť z autobusu našu školu a pred ňou netrpezlivo čakajúcich rodičov, bolo pre deti, napriek nádherným zážitkom zo školy v prírode, veľkou radosťou. Našou radosťou bolo aj to, že môžeme rodičom vrátiť ich deti zdravé, šťastné a plné zážitkov, na ktoré, verím, budú ešte dlho spomínať.

Chceli by sme vyjadriť úprimné poďakovanie Slnečnému Majeru: p. majiteľke, ktorá nám vždy vyšla v ústrety s akoukoľvek požiadavkou, ktorú sme mali, a tetám kuchárkam a čašníkom, ktorí sa o nás príkladne starali (dokonca boli ochotní aj dokŕmiť našich školákov, keď bolo treba :) ).
ĎAKUJEME...

Mgr. Renáta Vašková, vedúca akcie

zábery zo školy v prírode