Náš lyžiarsky výcvik...

Nech sa páči: tu je oficiálna správa vedúceho lyžiarskeho výcviku:
Lyžiarsky výcvikový kurz sa uskutočnil v týždni od 12. 2. do 16. 2. 2018. Išlo o 5-dňový výcvikový kurz s pobytom v lyžiarskom stredisku Resort Levočská Dolina. Ubytovaní sme boli v penzióne Polianka a v ubytovni SKI, ktorá je priamo pod lyžiarskym svahom. Kurzu sa zúčastnilo 28 žiakov zo 7., 8. a 9. ročníka. Za organizáciu, priebeh a vedenie lyžiarskeho kurzu zodpovedali PaedDr. Gabriel Billý, Mgr. Pavol Minčák, Ing. Monika Vojteková, Marián Kaščák. Môžme skonštatovať, že všetci žiaci zvládli vzdelávacie štandardy z lyžovania pre 2. stupeň základných škôl.

Žiaci získali základné vedomosti o základných pojmoch, názvosloví, technike lyžovania, lyžiarskom vybavení, o snehu, voskovaní, o základoch didaktiky lyžovania, o zásadách pobytu v zimnej prírode. Žiaci taktiež zvládli základné pohybové zručnosti a schopnosti, ako je: držanie, nosenie, pripínanie a odopínanie lyží, obraty na svahu, chôdzu sunom a sklzom, výstupy do svahu, zjazd priamo, šikmo a cez terénne nerovnosti, vstávanie po páde, zrýchľovanie, brzdenie a zastavenie zjazdu, zmeny smeru jazdy – oblúky v pluhu, jednostrannom prívrate, oblúky z rozšírenej stopy a základný znožný oblúk, jazdu na lyžiarskom vleku. Na svahu sa žiaci správali mimoriadne slušne, zodpovedne, disciplinovane – v súlade so základnými pravidlami správania sa na svahu (Bielym kódexom), bezvýhradne dodržiavali pokyny vyučujúcich.
Program lyžiarskeho kurzu bol vo večerných hodinách obohatený o wellness a bowling.
Spokojnosť môžeme vyjadriť aj so službami, ktoré nám poskytovali zamestnanci lyžiarskeho strediska. Voči nám a našim požiadavkám sa správali maximálne ústretovo.
Zo zdravotného hľadiska nedošlo na svahu ani mimo neho k žiadnym zraneniam či úrazom. Pár žiakov sa počas kurzu sťažovalo na zhoršený zdravotný stav, preto sme im v daný deň udelili voľno na izbe. Po takomto oddychu sa daní žiaci zapojili opätovne do lyžiarskeho výcviku. Výnimkou bola len žiačka, ktorej sa zdravotný stav zhoršil natoľko, že nebola schopná pokračovať v kurze a musela ho predčasne opustiť.
Celkovo môžeme s lyžiarskym kurzom vyjadriť spokojnosť a tešíme sa na ďalšie úspešne realizované lyžiarske výcvikové kurzy.

PaedDr. Gabriel Billý

A ešte niečo neoficiálne na záver?

• Všetci naši žiaci sa naučili lyžovať. PERFEKTNÉ!!! Dokonca aj Mirka to stihla, napriek tomu, že ju v stredu zdolala choroba.
• Našťastie: žiaden úraz. VĎAKA BOHU.
• Ubytovanie v oboch ubytovniach bolo pekné. Dokonca na každej izbe telka, wifi, samozrejme aj WC a kúpeľňa.
• Otváranie dverí do izieb bolo moderné: na kartu.
A to nám spôsobilo občas veľa humorných situácií :-). Najčastejšie sa opakujúce: dieťa vybehne z izby, treba totiž niečo "súrne-presúrne" s kamarátmi vyriešiť, dvere so smiechom, v poriadne dobrej nálade zabuchne... Hops, aha... dieťa pred izbou, karta v izbe... :-) :-) :-). Našťastie, existovala ešte jedna možnosť: univerzálna karta. Inak by do piatku spal na chodbe takmer každý...
• Strava? Podľa učiteľov veľmi dobrá. Žiaci sú vyberavejší, občas hundrali... A keďže mali možnosť si na "druhú večeru" objednať bagety, palacinky, hranolky..., občas úplne zabudli, že by sa patrilo prinajmenšom ochutnať, najlepšie aj zjesť prvú večeru. Poučenie: Nápad s "druhou večerou pre hladošov" asi nebol dobrý :-).
• Lyžovanie? Super. Vo štvrtok bolo problematické dostať dolu deti z nádherne slniečkom ožiareného svahu... A v piatok by bolo tiež, keby sa intenzívne nerozsnežilo. Bez lyžiarskych okuliarov lyžovanie nebolo možné, resp. bolo poriadne nebezpečné.
• Disciplína žiakov? Na veľmi dobrej úrovni. Nemuseli sme sa za nich hanbiť. Môžete byť spokojní, milí rodičia.
• Vybavenie lyžiarov? Veľmi dobré, a hlavne veľmi kvalitné naše vlastné, teda presnejšie naše školské...
• Reflexné vesty = veľká pomoc. V nich sme sa videli a poznali už zďaleka.
Keď je totiž každý "zababušený" vo vetrovke, kukle, šáli, prilbe, okuliaroch, bez viest trvá aj dva dni, než ich ako-tak rozoznávame. A to nesmú mať cudzie deti podobné oblečenie. Rozoznať z diaľky to takmer možné nie je.
A keď potom ešte niekto uprostred lyžiarskeho zmení vetrovku, tak sme s rozoznávaním znovu na začiatku, však Emka :-).
Ale reflexné vesty majú aj inú "výhodu": vedia nás v nich ľahko identifikovať aj cudzí ľudia. Preto je nesmierne podstatný fakt, ktorý sme už spomínali, že sme sa za správanie našich detí nemuseli hanbiť.
• Ešte milá skúsenosť, na ktorú sme na svahu boli hrdí: Akonáhle niektoré naše či cudzie dieťa spadlo, spadla mu rukavica, palica či vypla lyža..., hneď mu naši, ktorí boli najbližšie, utekali pomáhať. Ochotne, kamarátsky, s úsmevom... Bolo to nádherné.
Pamätáte sa, dievčatká a chlapci, na to dievčatko, ktoré mamka nútila lyžovať a ona sa nesmierne bála, plakala a padala na každej otáčke? Koľkokrát sme ju dvíhali, pomáhali jej a povzbudzovali ju?
Vaše správanie bolo krásne. Azda aj to pomohlo, že nakoniec to dievčatko lyžovalo pekne a bez strachu.

Vďaka vám, milí žiaci, a vďaka, vám, milí kolegovia, za veľmi príjemne strávený týždeň na lyžiarskom výcviku.

Ing. Monika Vojteková

zábery z výcviku